Môj príbeh
Bylinkárka z dedinky Prosiek…
Volám sa Lenka a bylinky mám v pamäti od detstva.
Doprava
Produkty môžete mať doma už na druhý deň po dokončení objednávky. Stačí, ak objednávku odošlete do 13 tej.
100% spokojnosť
Spokojnosť s našimi produktami odmeníme úsmevom. Ak spokojný nebudete, máte 14 dní na vrátenie.
Platba
Platiť môžete kartou, dobierkou alebo platbou na účet pred odoslaním objednávky.
“Desiatky nachodených kilometrov po lúkach Liptova.”
Všetko sa to začalo narodením mojich dvojičiek.
Starostlivosť o miminká mi ukázala cestu, ktorou som sa pustila bývaním na dedine. Pestovanie zeleniny v záhrade sa stalo samozrejmosťou. Spoznávanie byliniek zas novým koníčkom. Namiesto anglického trávnika mi dnes na konci záhrady rastie medvedí cesnak, pri obecnom úrade vždy nájdem lastovičník a tam na konci, hneď za posledným domom rastie materina dúška.
Každý rok si pridám niekoľko nových rastlín.
Ktoré začnem zbierať a potom sušiť, macerovať, lúhovať, testovať v mastiach, krémoch…
Minulý rok som napríklad pri kopaní domáceho chrenu pridala rastlinu hneď vedľa neho – kostihoj. Ďalšou bola trezalka, ktorá dostala chválospevy proti ekzémom, alebo lipkavec sýridlový, ktorý mi rástol 3 roky v záhradke ako burina a nakoniec sa ukázal ako to najlepšie proti pigmentovým škvrnám.
“Ako vraví Katka, vedomosti treba odovzdávať ďalej…”
Kedysi boli na dedine vždy nejaké “bylinkárky”.
Každý sme nejakú poznali alebo o nej počuli. No akoby takéto osoby vymizli. A už je ich velmi málo, ich staré knihy sú čoraz vzácnejšie a ich desaťročia skúseností nie sú nikomu odovzdávané. Ak ich recepty a znalosti zachovám, tradícia pôjde ďalej a prírodné liečiteľstvo úplne nevymrie. Vraví sa, že príroda má liek na všetko. Len sme ju akosi v rýchlom tempe života zabudli počúvať. Mojou bezodnou studňou vedomostí je teta Magda. Vždy sa smeje, že “no čo máš”, keď za ňou opäť idem a potom už len gravitácia prekonáva silu mojej sánky, ako ma teta Magda dostáva z mojej španielskej dediny znalostí na tú prosiecku.
Áno, aj tento rok ma nájdete cupitajúc s pleteným košíkom…
…pred západom slnka do mojej bylinkovej záhrady nazbierať lupene nechtíka, kým sa kvietky “zavrú” na noc.
Potom sa pridám k mojim deťom a opekaniu špekáčiek a domácej slaniny od suseda pri ohni. Budeme krútiť žeravé konce drevených palíc do tmy a rozprávať si strašidelné príbehy, kým pôjdeme vydymení, ale šťastní spať. A, keď deti pospia, nechtík už bude na najmenšom plameni “bublať ” v bambuckom masle a ja budem za stolom pri otvorenej encyklopédií študovať novoobjavené bylinky a sŕkať horúci čaj uvarený z byliniek, ktoré už poznám.
A raz všetky tieto znalosti rada odovzdám, keď budú moje dcérky pýtať radu pre moje vnúčatá, alebo komukoľvek, kto ma osloví. V tom som našla svoju cestu života. Vedie priamo cez rozkvitnutú lúku plnú byliniek.
